Porucha pozornosti je diagnóza, ktorou rokmi začína trpieť čoraz viac a viac detí. Zvykne sa prejavovať veľmi skoro a rodičom často spôsobí na čele vrásky, pretože ju málokedy spoznajú. Týka sa to najmä školského veku, kedy dieťa možno nedosahuje dostatočné výsledky, aké by si rodič predstavoval, robenie domácich úloh im trvá neskutočne dlho a aj to s nimi musíte takmer všetko opravovať a aj malé vyrušenie im spôsobí úplnú stratu sústredenia.
 
PRÍZNAKY
Jednoznačne nie je potrebné zbytočne vyvolávať paniku a udávať vášmu dieťaťu diagnózy, ktoré nemá. Tu je však niekoľko príznakov, ktoré dieťa s poruchou pozornosti obyčajne máva. Ke’d na vaše dieťa platí jeden z príznakov, ešte to neznamená, že túto diagnózu má, musí ich platiť viac. V takom prípade určite neváhajte navštíviť detského psychológa, ktorý vašu predtuchu potvrdí alebo vyvráti.
 
Nedostatok pozornosti- najmä v škole, žiadna pozornosť pre detail
Je jednoznačné, že túto poruchu začnú rodičia vnímať predovšetkým vtedy, keď ich deti nastúpia do školy. V tom lepšom prípade vás upozorní učiteľka, no občas sa stáva, že to spozorujú už učiteľky v škôlke, najmä pri aktivitách, ktoré si pozornosť vyžadujú.
 
Neporiadne plnenie si povinností
Je samozrejmosťou, že úlohy, ktoré sa deťom plniť nechce nebudú vyzerať stopercentne, to sa vyskytuje bežne aj u dospelých ľudí. Ak je však vaše dieťa nedbalé a je na ňom badať, že si všetko dostatočne nepremyslí, je to iný prípad.
 
Z jednej úlohy ku druhej
Ak vaše dieťa nie je schopné dokončiť jednu činnosť a bezhlavo sa vrhá do druhej, tú opäť nedokončí a takto ide v jednom kruhu. Neschopnosť nič dosiahnuť dokonca alebo neschopnosť zotrvať pri riešení danej úlohy. Keď úlohu nevie vyriešiť, skoncuje s ňou, odsunie ju a už sa k nej nikdy nevráti, kým ho nedonútite.
 
Ľahké vyrušenie
Keď už sa aj na niečo sústredí, stačí minimálne vyrušenie, napríklad neočakávaný zvuk a automaticky stráca sústredenie a nevie sa do toho módu vrátiť naspäť.
 
Toto všetko sú len sprievodné znaky, ktoré sa dieťaťa s poruchou pozornosti týkajú. Ak ich pozorujete aj na ňom, určite vyhľadajte detského psychológa, ktorý vám potvrdí alebo vyvráti túto hypotézu.